Zvieratá to s nami nemajú ľahké

Autor: Gabriela Sílešová | 8.11.2018 o 23:45 | Karma článku: 1,50 | Prečítané:  399x

"Brzdi, brzdi!“ skríkol môj syn, ktorý sedel vedľa mňa na sedadle spolujazdca. No nemusel  sa namáhať. Ja som totiž to zviera zbadala o zlomok sekundy skôr a nohu som už mala na brzde, keď on ešte len začal kričať.  

   Obrovská laň sa vynorila z tmy po ľavej strane, jedným dlhým skokom preletela ponad kapotu auta a zmizla v tme napravo. Ten zlomok sekundy a aj to, že som už krátko predtým, než sa laň objavila, začala spomaľovať, lebo som hľadala odbočku na benzínku, nám možno zachránili život. Bolo neskoro večer, išli sme z Bratislavy domov a tesne pred Stupavou som chcela natankovať. Keby som mala plnú nádrž, pred benzínkou by som nespomaľovala, ale išli by sme stále rovno po hlavnej ceste. Všetko by určite dopadlo inak.

   Po natankovaní sme vyšli z benzínky na cestu a pokračovali v jazde. Celou cestou sme sa rozprávali o tom, čo sme zažili a čo sa mohlo stať. Syn ma presviedčal, že tá laň bola síce veľká, ale nie až taká obrovská, ako som ju videla ja. Podľa neho ani nepreskočila kapotu auta, ale preletela pred autom, asi pol metra. Tak či tak, keby sme sa s ňou zrazili, vletela by cez predné sklo rovno k nám do kabíny a to by mohlo skončiť tragicky. Pre nás i pre tú laň.

   Čo nám však najviac vŕtalo v hlavách bola samotná prítomnosť lane na tom mieste. Kde sa tam vzala? Tam predsa nemala čo hľadať! Cesta je rušná, plná áut. Kto sa chce z tých končín dostať do Bratislavy, ide po nej. Dá sa ňou dostať buď na diaľničný privádzač alebo rovno do Záhorskej Bystrice a ďalej do hlavného mesta. Tam, odkiaľ laň išla, je len fliačik zeme - pôda sčasti porastená trávou a kúsok poľa. Celé to má tvar akéhosi nepravidelného štvorca alebo obdĺžnika, ohraničeného z jednej strany touto cestou do Stupavy, oproti nej takmer rovnobežne ide diaľnica D2 a boky štvoruholníka tvorí diaľničná križovatka na jednej strane a prvé domy na začiatku Stupavy na druhej strane. Každá strana predstavuje pre zviera nebezpečenstvo. Možno putovala z väčšej diaľky – od Devínskeho jazera alebo nebodaj až z rakúskych lesov pri rieke Morave. V takom prípade by musela prebrodiť rieku, prejsť rušnú železničnú trať a niekoľko ciest, dostať sa cez diaľnicu a nejakým zázrakom bez ujmy na zdraví doputovať až ku Stupave. Alebo, ďalšia možnosť je, že normálne sú jej domovom neďaleké lesy Malých Karpát, odkiaľ si len odskočila, aby zistila, či na tom fliačiku poľa nenájde niečo pod zub. Nuž a my sme jej skrížili cestu práve vtedy, keď sa rozhodla, že sa vráti domov tou istou cestou, akou tam prišla.

   Nech už sa tam dostala odkiaľkoľvek, ani miesto, kam smerovala, nevyzeralo ako vhodné pre voľne žijúce zviera. Pri ceste spomínané benzínové čerpadlo, kúsok ďalej pozdĺž cesty už prvé domy Stupavy. Za benzínkou oplotený priemyselný areál a bližšie k Bratislave ďalší oplotený areál. V každom z nich pravdepodobe aj strážny pes. Len na jednom krátkom úseku starý, miestami už pováľaný, plot. A práve tam to mala asi namierené.

   Neviem, čo bolo ďalej, akými všetkými nebezpečnými nástrahami musela tá chudera prejsť a ako musela byť vystrašená, kým sa dostala do lesov Malých Karpát. Dúfam, že sa jej to napokon podarilo a živá a zdravá prišla do cieľa. Z celého srdca si to želám.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Druhé, menej známe Pompeje. Prečo zanikli tak rýchlo

Ostia patrila ku kľúčovým miestam Rímskej ríše.

DOMOV

Pozadie protestov riešili aj pri Gorile. Bol za tým Kočner

V zákulisí operoval Kočnerov komplic.


Už ste čítali?